Everybody knows that everybody dies.
But not every day. Not today.

[Recenzia]: Ako z románu

18. září 2014 v 19:08 | Alicien |  Recenzie
Názov: Ako z románu
Séria: ---
Originálny názov: Ako z románu
Autor: Zuzka Šulajová

Počet strán: 432
Rok vydania: 2010

Oficiálny popis: Lívia Matejová končí štúdium na vysokej škole a spomína na svoju bývalú lásku, keď jej do života nečakane zasiahne ďalší muž...

Emotívny príbeh o sile priateľstva a lásky pretrvávajúcej napriek nepriaznivým okolnostiam zaujme reálne vykreslenými postavami a živým, hovorovým jazykom, typickým pre pero Zuzky Šulajovej.



Môj názor:

Dej: Hlavná hrdinka príbehu, Lívia Matejová, stále prežíva rozchod. Po troch mesiacoch stále premýšľa nad svojím bývalím a nie je schopná si uvedomiť, že je už dávno preč. Pekný začiatok románu, no nie? Onedlho v knihe stretávame postavu, ktorá bude pre ďalšie strany dôležitá. Juraj je muž, ktorý jej jedného večera napíše na pokeci správu. Ona ani nechce odpísať, napokon to však spraví. A kvôli takejto maličkosti sa jej život odohráva v smere, ktorý si môžete aj vy sami prečítať.
Píšu si zopár mesiacov, avšak Lívia si chce ponechať virtuálnu konverzáciu a nepresunúť "ich vzťah" do reálnej podoby a schôdzky. Preto stretnutia, ktoré jej navrhuje, neustále odmieta. Ako to však už býva, nie všetko je podľa našich predstáv, takže jedného dňa, priamo na jej narodeniny ho stretne. Neučesaná, nenamaľovaná v teplákoch a vyťahanom tričku, práve keď sa vracia z prechádzky s Leilou. Stretnutie ako také mňa vôbec neprekvapilo, za to však ani nenadchlo. Možno sa mi to len zdá, ale príde mi, že hlavná hrdinka všetko rieši. Jeden človek sa na ňu pozrie a ona už v tom hľadá skryté významy. Nie je si istá, aké pocity jej stretnutie vyvolalo, na druhú stranu cíti, že Juraj je z nej nadšený...
Názov knihy je vcelku trefný a zároveň nie. Na začiatku prežíva ťažký rochod, načo sa objavuje niekto, kto jej dokonalo sadne - áno, román. Lenže zas koniec knihy je čímsi... čo by som zas románom nenazývala vôbec. Áno, koniec je prekvapivý. Niektoré konce sa vám zdajú, že ste ich aspoň z polovici uhádli, tu nie. Vo mne koniec zachoval pocit ako niečo: "Čože?!"/"Ako to?"/"Kto to je?"/"Super!" A aký bol? Hold, musíte si prečítať knihu.

Postavy: Ak ste tento blog navštívili aj pred tým, určite viete, že si takmer vždy zamilujem badassové postavy. Nemôžem tvrdiť, že práve táto, je v každom zmysle podľa môjho gusta a nemyslím si, že keby som ju stretla na živo, by som ju mala rada, ale v knihách ju zbožňujem. Pobaví, vy sa zasmejete. Nemusíte hľadať skrytý význam čo vraví - skrátka je to len niekto na odľahčenie situácie. A práve takou postavou je Peter, Líviín sused. Flirtuje s každou osobou ženského pohlavia, napriek tomu, že má priateľku. Hádam nemusím povedať, že s Líviou najviac? Jeho ironické poznámky ma takmer vždy rozosmejú a celkovo mi príde ako postava na celkom zaujímavej podstate.
Ďalšou postavou, ktorú by som chcela zmieniť, je Líviína babka. Iste každý poznáte, ako tvrdia, že je notebook satanov výtvor, naustále sa sťažujú, že budete anorektičami a že stále ťukáte do mobilov. Presne taká je aj ona. Niektorým to môže prísť vtipné, mne teda ani nie... Je to len prehnaná reakcia starších ľudí na novodobú elektroniku, čo mi príde smutné.
A áno, akoby som nemohla spomenúť hlavnú postavu? Lívia Matejová. Meno, už na prvý pohľad slovenské. Býva v Bratislave, chodí na vysokú, má najlepšie kamarátky, býva u rodičov a vlastní psa. Väčšinou mám hlavné postavy rada (ako napríklad Hunger Games), alebo ich priam neznášam (Škola noci, bejbé). Tu je to nejak univerzálne. Lívia ma ničím neoslnila. Je to skrátka obyčajný človek, so sklonom všetko riešiť. Všetko má nejaký význam, na všetko potrebuje mať vlastný názor... A to mi skrátka tak celkom nesadne. Ale napríklad vy sa môžete v jej zmýšľaní nájsť, tak prečo nie, že.
A už spomínaný Juraj. Jedným slovom? Vorkoholik. Vlastne som ho nikdy nemala rada, pretože mi príde jeden z tých chlapov na facebooku, čo ťa stále otravujú a tvoje meno skomolia do drobneliny a myslia si, aký sú pri tom milý. Príde mi skôr ako nezaujímavá postava, z ktorej autorka chcela spraviť zaujímavú, ale nepodarilo sa jej to. Aspoň nie v mojich očiach.

Celkovo: Od Zuzky Šulajovej som čítala všetky knihy, okrem Ďžínsového denníka Lukášovými očami, čo ma naozaj dosť láka a keď ju niekde uvidím, samozrejme, že si ju kúpim. Džínsový denník ma však oslnil viac, než Ako z Románu. Možno preto, lebo som vo vekovej kategórií Pauly a nie Lívií, že. Keď to zhrniem, čítala som málo románov a tento je jeden z tých lepších. Príjemné postavy, príjemné prostredie a príjemný príbeh. Môžem tak nejako vytknúť občasnú nezáživnosť príbehu a nezáživnosť niektorých postáv, ale to bude asi v mojej hlave.

Moje hodnotenie:
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Angela QuickBow Angela QuickBow | E-mail | Web | 19. září 2014 v 23:23 | Reagovat

Raz už si ju na fabulu dávala, však? Ale dík že si mi ju pripomenula, úplne som na ňu zabudla :D

2 Alicien Alicien | E-mail | Web | 20. září 2014 v 1:38 | Reagovat

[1]: Práveže nie. Na FF neboli žiadne recenzie. Je ale možné, že som ti to čítala alebo o nej rozprávala, lebo to je jedna zmála klasických románov bez fantasy bytostí alebo sci-fi zápletkou :D

3 Angela QuickBow Angela QuickBow | E-mail | Web | 20. září 2014 v 13:03 | Reagovat

[2]: Tak potom v 30 days book challenge :D ale určite tam bola :D

4 Sima Sima | E-mail | Web | 20. října 2014 v 22:10 | Reagovat

Knihu som čitala davno a planujem si ju znova prečitať a tiež sa chystám na Džínsový denník Lukašovými očami,tu mám dokonca doma ale ešte nebol čas si ju prečitať pretože momentlane si davam redaing všetkých časti DD :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama